V podnikaní sa občas oplatí ísť proti prúdu

Napriek tomu, že v Bratislave bolo v roku 2010 množstvo kaviarní, oni nevedeli nájsť žiadnu, v ktorej by sa mohli stretávať, a zároveň by sa v nej cítili príjemne. Takmer ako doma v obývačke. A tak sa zrodila myšlienka, založiť si vlastnú kaviareň, ktorá bude presne podľa ich predstáv, čo znamenalo, že musí byť úplne iná od tých vtedajších.

Na Štúrovej nebude kaviareň nikdy fungovať

Na čele skupiny podnikateľov, ktorí stáli pri zrode kaviarne Shtoor, bol Martin Bajaník s bratrancom Ľubošom Bajaníkom a ich kamarát Ján Krekáň. Kaviareň sa v týchto miestach rozhodli otvoriť aj napriek tomu, že ich na začiatku mnohí známi odhovárali. Tvrdili, že Štúrova ulica už nie je taká frekventovaná ako kedysi. Obchody či prevádzky sa tam striedajú jedna za druhou a nič tam dlho nevydrží. Mladým podnikateľom sa ale aj tak tieto priestory pozdávali a presne vystihovali ich predstavy. Nedali sa teda odradiť a naplno sa pustili do podnikania. Na začiatku ani len netušili, ako sa ich nápad rozbehne a že to celé neskončí len jednou kaviarničkou, ako pôvodne zamýšľali.

Cieľom podnikateľov bolo vo svojich kaviarňach združovať mladých ľudí, študentov, intelektuálov, ktorí by sa spoločne stretávali pri dobrom jedle, v príjemnom štýlovom prostredí, podobne ako voľakedy Štúr s jeho prívržencami.

V hlavnej role kvalita, marketing a Ľudovít Štúr

Hlavným dôvodom, prečo bola kaviareň už od začiatku úspešná, bola jej odlišnosť od vtedajších kaviarní. Žiadne zafajčené strohé prostredie, tri druhy kávy a na pitie Coca-Cola. Zrazu prišla kaviareň, ktorej princípy tvorili presný opak. Dôraz kládli na kvalitu servisu, nefajčiarske útulné prostredie so štýlovým zariadením a podávanými domácimi koláčmi či limonádami. Vďaka kombinácii dobrého timingu a unikátnej marketingovej myšlienky, oživiť v kaviarni štúrovskú staroslovenčinu, pribudli k prvej legendárnej kaviarni na Štúrovej ulici čoskoro ďalšie a ďalšie. Ísť proti prúdu vtedajšiemu trendu kaviarní sa naozaj vyplatilo.

Špeciálnu kapitolu tvoril v ich podnikaní výber kávy, ktorú budú podávať. Jeden z podnikateľov vložil do biznisu ako svoj počiatočný kapitál nový kávovar, ktorým v tom čase disponoval. Ďalší zo skupinky - Martin Bajaník v tom čase už o biznise s kávou na Slovensku čo to vedel, a preto bol pri výbere dodávateľa opatrný. Hneď prvý z oslovených dodávateľov ich odmietol s argumentom, že kaviareň na Štúrovej nikdy nepôjde. Preto museli hľadať ďalej. Ako sa však ukázalo už na začiatku pri výbere priestorov, ani jeden zo skupiny nepatrí k ľuďom, ktorých len tak niečo odradí. A tak sa podnikatelia postupne dopracovali k vlastnému pražiarovi, ktorý pre nich vytvoril zmes arabík. Staviť na kvalitu sa oplatilo.

V roku 2013 sa názov Shtoor mení na Štúr. Mení sa mierne dizajn kaviarní, hlavná myšlienka a motto kvalita na prvom mieste, však zostávajú. Krokom k úspechu bol určite aj dobrý výber personálu. Ľudí, ktorí pre nich pracujú a férovo zarábajú, sa snažili nájsť vždy najmä cez svojich známych a kamarátov. Kaviareň tiež intenzívne komunikuje na Facebooku, čo jej pomáha vidieť a zároveň zlepšovať svoje slabšie stránky priamo cez recenzie zákazníkov.

Hľadajú diery na trhu a snažia sa ich zaplátať

Pôvodná skupina podnikateľov sa po čase rozišla, no Ján Krekáň, súčasný šéf siete Štúr Café pokračuje proti prúdu ďalej. Postupne sa snaží hľadať diery na trhu gastronómie a na základe toho potom zakladať nové pobočky, na ktoré často nie sme v našich končinách zvyknutí. Ako poslednú pridali „štúrovci“ do siete svojich kaviarní pobočku Rannô ptáča, ktorá sa zameriava na podávanie raňajok. Zakladatelia mali pocit, že je to oblasť, po ktorej síce je v našom hlavnom meste dopyt, ale chýba kvalitná ponuka. Podnik zožal prvé úspechy už tesne po otvorení, a tak sa podnikatelia už teraz tešia na realizáciu svojich ďalších plánov, medzi ktoré patrí spustenie ďalšieho, veľmi netradičného, kulinárskeho konceptu Djelňa. Aj táto prevádzka z ich kuchyne len potvrdzuje, že ísť proti prúdu a byť iný, sa v podnikaní naozaj vyplatí. Najmä v gastronómii, kde sa vám môže občas zdať, že sa už skutočne nedá prísť s ničím novým.

Pôvodný podnikateľský plán im nevyšiel. Bol totiž prekonaný.

Na rozdiel od pôvodného podnikateľského plánu bola expanzia ich podnikania oveľa rýchlejšia a väčšia, ako čakali. A s tým bol spojený aj vyšší obrat. Podnikanie však nie je nikdy ľahké. Príznačne a s trochou nadhľadu ho vystihuje aj citát samotného Ľudovíta Štúra: „My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.“ Občas cesta tŕnistá, občas kľukatá. Podnikatelia zo Štúr Café, ale vedia ako na to. Štúr je totiž príkladom toho, ako sa aj na začiatku malý nápad môže postupne zmeniť na veľký koncept. Zároveň je dôkazom, že na Slovensku sa dá podnikať aj férovo. Pretože zákazník dostávajúci za každých okolností kvalitu, je ochotný si za ňu aj priplatiť. Predsa len koláč, ktorý chutí ako od mamy má vyššiu hodnotu ako croissant upečený z polotovaru. A nielen cenovú.

Zverejnené : 2016-08-24

Článok je možné šíriť ďalej. V závere článku je však potrebné uviesť odkaz na originálny pôvod článku.